Fotostory: Mademoiselle Eiffel z rôznych uhlov

Počas svojho posledného pobytu v Paríži som mal pomerne málo času na fotenie. Mal som ale jasný cieľ – keď už som na chvíľu tu, nemal by som si nechať ujsť príležitosť nafotiť si jednu z „absolútne klasických pohľadníc“, ktorú sa v Paríži snaží zachytiť každý turista. Samozrejme, myslel som Eiffelovu vežu.

Bez ohľadu na to, či ste obmedzení časom a priestorom na fotenie, vždy pracujte s vaším objektom a neodchádzajte po jednom či dvoch záberoch! Skrátka, skúste všetky uhly, ktoré vás napadnú, všetky objektívy, ktoré máte a všetky techniky, ktoré poznáte. Bezpochyby to platí aj pri takej fotogenickej modelke, akou je pani Eiffelová.

V prvom rade treba uznať – Eiffelovku je v Paríži vidieť naozaj skoro odvšadiaľ, nie je to len klišé filmov z Hollywood-u. Prvý záber som urobil z trochu nečakaného uhla a využil som svoje obľúbenú hru s rýchlosťou uzávierky.

Záber bol nafotený vedľa malého detského kolotoča, ktorý v plnom osvetlení a najmä v pohybe ubral trochu pozornosti od samotnej veže (ale prehliadnuť sa nedá, však nie). Nebo mi pomohol vykresliť môj obľúbený FLW filter, ktorý používam na fotenie súmračnej oblohy. Záber je viac-menej výstupom priamo z fotoaparátu a bez zásadných úprav.

Pozn.: FLW filter – skratka od FLuorescent-White – je pozostatkom filmovej éry a používal sa na odstránenie zelenkavého nádychu pri fotení v interiéroch osvetlených fluorescenčný žiarivkami. Bryan Peterson relatívne dávno, metódou pokus-omyl, prišiel na to, že sa dajú nádherne použiť na fotenie osvetleného mesta za súmraku. Tento jeho trik som prevzal a s radosťou ho používam. Bez tohto filtra sa na cesty nevyberiem.

Nikon D800, AF-S Nikkor 24-70mm F2,8G, 10 s, F22, ISO 100, ohnisko 28mm.

Rovnaký nápad ako my, teda ísť až na vrchol veže, dostalo v ten istý deň asi milión ďalších turistov. Využil som teda čas, kedy sme sa slimačím tempom pohybovali k nášmu cieľu (veľmi pomaly!) a pri samotnom výstupe na vrchol sa neustále objavovali úchvatné obrazce a geometrické tvary vytvorené z 18 000 na mieru vyrobených kúskov, z ktorých je veža postavená. Stačilo pri tom iba zdvíhať objektív smerom hore.

Ešte pre západom slnka som sa vybral obzrieť si miesto, kde som sa v ten večer chystal fotiť. Bolo pomerne zamračené, ale mal som šťastie, keď asi na päť minút vyšlo slnko a osvietilo mesto v pozadí tesne nad horizontom. Výsledný HDR záber je skombinovaný z troch záberov.

Výsledný HDR záber.

Niekoľko minút potom, čo som dofotil záber s kolotočom, som sa vybral hore smerom na námestie Trocadéro, kde je ideálny výhľad. Cestou po schodoch mi od oka padol iný uhol pohľadu, v ktorom vo výhľade zavadzali okolité kríky. Mňa to, naopak, zaujalo a našiel som uhol, z ktorého mi Eiffelovka vyrastala priamo z lístia. Samozrejme, bolo už dosť neskoro a samotné listy boli tmavé a na zábere nevýrazné.

Preto som vytiahol blesk a počas dvadsaťsekundovej expozície som ho manuálne odpálil, držiac ho len tak, v ruke namierený zboku. Výsledný efekt ma celkom milo prekvapil a mal som do zbierky rôznych záberov toho istého objektu ďalší príklad.

Nikon D800, AF-S Nikkor 24-70mm F2,8G, 20 s, F22, ISO 100, ohnisko 42mm. Externý blesk, manuálne nastavenie, jedna štvrtina výkonu a vzdialenosť zhruba 1 m.

A potom som už stál na tom mieste s tým správnym výhľadom, pohľadom, ktorý bol nafotený nespočetne krát, ale aj tak stojí za to si ho nafotografovať znova. Inak ste ani nemohli povedať, že ste boli v Paríži. Nuž, Mademoiselle Eiffel je veľmi fotogenická, o tom niet pochýb. Jej osvietené, ladné krivky s magickou kobaltovou oblohou v pozadí nemajú v Paríži konkurenciu. A tak som tam na Trocadéro bojoval lakťami o kúsok priestoru s tisíckami (!) ďalších turistov a fotografmi a jedným okom som v hľadáčiku sledoval scénu. Druhým som pozoroval okolie a odsúval všetky osoby, ktoré by mohli mať tendenciu zakopávať mi o statív (a to nie je nič, o čo by ste stáli pri dvadsať sekundovej expozícii).

Nikon D800, AF-S Nikkor 24-70mm F2,8G, 13 s, F13, ISO 200, ohnisko 32mm.

A aká je u nás v Škole Perfektní Fotografie PPSOP.cz odpoveď na otázku: „Kedy je najlepší čas na fotenie vertikálneho záberu?“ Jednoduchá: „Hneď po tom, ako ste nafotili horizontálny!“ Samozrejme, keď ste už rozložení, stojí určite za to využiť maximum z magických desať minút krásneho svetla a spraviť aj niekoľko záberov zblízka. Alebo aspoň tak zblízka ako vám to váš teleobjektív dovolí.

Nikon D800, AF-S Nikkor 24-70mm F2,8G, 13 s, F11, ISO 200, ohnisko 50 mm.

Musím sa priznať, že som si lov na zábery toho istého objektu užil!

Vyťažte vždy zo svojho objektu fotografické maximum, nebojte sa experimentovať a neponáhľajte sa hneď preč po nafotení prvého záberu. Určite vždy toho nájdete omnoho viac!

Nikon D800, AF-S Nikkor 24-70mm F2,8G, 13 s, F14, ISO 200, ohnisko 70 mm.

Krásne svetlo a trpezlivú modelku vám praje Patrik Banas.

Poslední aktualizace 10. října 2013

52 0
Děkujeme! Nasdílejte prosím článek dál, ať se o něm dozví další lidé.
Jejda! Mrzí nás, že se vám článek nelíbil. Řeknete nám prosím proč?


Autor: Patrik Banas

Patrik fotografuje, pretože ho to baví a pôsobí ako inštruktor, pretože má rád, keď to baví aj iných. Veľa cestuje a rád sa podelí o svoje skúsenosti a zážitky, ktoré sa mu na jeho fotografických cestách a na workshopoch podarilo získať. Najviac skúseností nazbieral najmä v USA a práve tu začal úzko spolupracovať so svetoznámym fotografom Bryanom Petersonom, zakladateľom celosvetovej jednotky v online fotografickom vzdelávaní – Školy Perfektní Fotografie – (The Perfect Picture School Of Photography). Patrik momentálne pôsobí spolu s Bryanom ako inštruktor v českej verzii online Školy Perfektní Fotografie PPSOP.cz. Pochádza zo Slovenska, 5 rokov žil v Prahe a následne v USA. Veľa cestuje a momentálne pôsobí vo viacerých krajinách. Nájdete ho na jeho WEBe a aktuálne projekty môžete sledovať na BLOGu alebo na FACEBOOKu.

Číst všechny články.

Komentáře